Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

0
Martin Šútovec
*1973, Bratislava, ČSSR
Stredná Priemyselná Škola Grafická 1987 – 1991
Vysoká Škola Výtvarných Umení, ateliér Grafického Dizajnu prof. Ľubomíra Longauera 1992 -1998, 2000 – 2002
Na odpornej normalizačnej základke na mňa Fero Vacula pokrikoval Šútovec – Umelec a niekto napísal na papier Shooty. Učiteľom sa napriek obrovskému úsiliu nepodarilo ma znechutiť a na pijak som čarbal ďalej. Nikdy z vás nič nebude, opakovali nám každý deň. Z vás nebudú gymnasti, ale kriminalisti, ako hovorila súdružka Vilčeková, moja triedna, roztrasená dvadsaťročná komunistka. (Ako spieva Ďurovka: Macochou mi bola vystresovaná učiteľka, Husák visel na stene, pod ním čiernobiela telka). Dvojka zo správania za to, že som sa "ironicky pozeral" na súdružku triednu učiteľku.

V podstatne uvoľnenejšej atmosfére som čarbal aj na grafickej priemyslovke, študujúc základy ručnej sadzby, či reprodukčnej fotografie (už v tej dobe veľmi muzeálne žánre) v jednej lavici so súčasným reklamným mágom Rasťom Michalikom. On mal dobrý nápad študovať grafický dizajn. Keďže bol vždy šikovnejší, vzali ho o rok skôr. Medzitým revolúcia, okupačný štrajk, mrznutie na ulici, vytváranie koridoru, Špako hrá na vápnom natretej gitare v školskej šatni. Analýza dokázala hovno a konceptualista Ľubo Ďurček prevracia socialistické pedagogické metódy naruby.
Už počas školy som si privyrábal grafickým dizajnom, pokiaľ som nezistil, že to nie je môj svet. Grafický dizajn sa mi pozdával iba v jeho akademickej podobe, nikdy som nechcel skončiť ako rohožka pre klientov. Napísal som o tom diplomovú prácu Prostitúcia ako metóda sebarealizácie. Na akademickej pôde sme sa stretli, my čo sa spolu kamarátime, ako sa píše v jednej knihe. Degradovali sme umenie so skupinou Nová Trápnosť, pozdvihli sme hudbu do nebeských výšin s Kamoškom a Kokoskom. 
(Naša skupina by vo svojej tvorbe mohla mapovať tri, alebo štyri okruhy ľudskej činnosti, Palo Čejka, 1996). 
Mali sme radi Monty Pythons, Henryho Rollinsa, Kosu z Nosa a Pala Čejku. A občas aj giganta slovenského grafického dizajnu Ľuba Longauera. Hrmel: "Machríci!!!"
Potom civilka v Dome Umenia pre deti Bibiana. Ľudia, ktorí pracovali v štátnom podniku na umenie pre deti sa mi nepáčili, rovnako ako nosenie klavíra hore – dole schodmi. S pokazenou chrbticou som sa dal preradiť do nemocnice, kde som vysával s vysávačom zaprášené počítače.
Niekedy v tej dobe ma čoby lacnú pracovnú silu zmerčil aj K. K. Bagala, pre ktorého som spravil pár obálok knižiek. Spolupráca s ním vyústila do mojej práce pre vydavateľstvo Európa, pre ktorú som urobil okrem iného aj sériu kníh Iľfa a Petrova, mojich lieblingov. 
Po premrhaní dvoch rokov civilky pod ťažobou existencie som spoluzakladal grafické štúdio Komplot. Ten bol vymutovanou podobou akčnej dvojice Loser&Loser , ktorú sme tvorili s Petrom Hajdinom. Zistil som, že nemôžem byť dizajnér. Zároveň som nastúpil ako doktorand na VŠVU.
V tej beznádejnej dobe sa mi čudnou konšpiráciou ozval Juraj Hamar, správny chlap, majiteľ gašparkového divadla a hráč na gajdy, či by som nechcel kresliť pre nový časopis Čas. Dal mi nečakane veľký priestor, podobne ako mnohým iným veľmi nepravdepodobným ľuďom. Zjavne to bola komerčná samovražda a Čas sa po dvoch rokoch porúčal do večných mediálnych lovísk. Niekedy v tej dobe so mnou v krčme divadla Stoka vtipkoval Matúš Kostolný, či by som nechcel vystriedať Fedora Vica v SME. Keďže som bol vždy Vicovým fanúšikom a mal som na krku rozpísanú dizertačnú prácu o komikse, nebral som to nijako vážne. Pre Sme resp. jej prílohu SME v obraze som už predtým kreslil strip Pako. Dusná atmosféra na mojej alma mater spôsobila, že som veľmi rýchlo pochopil, že nepotrebujem byť doktor umenia. Umenie sa nejako vylieči aj bezo mňa. Absolvoval som veľmi zvláštnu dizertačnú skúšku, zbalil si svoju prácu, schoval som ju pre ľudí, ktorí si ju aj otvoria a od jesene 2002 som začal kresliť každodenný kreslený komentár pre moje obľúbené noviny. Okrem toho som stihol kresliť komiks v tradičnom českom časopise pre deti Mateřídouška, môj jediný dlhohrajúci strip Jana pre vydavateľstvo Ringier a kopec ďalších obrázkov, ilustrácií a komiksov.
A tak ďalej. 


(So súhlasom autora prevzaté zo stránky www.shooty.sk)

0 komentárov:

Zverejnenie komentára